Na huby v zime? Prečo nie!

Mnoho z nás sa v zime nemôže dočkať jari, aby sme mohli vybehnúť do prírody pre čerstvé bylinky. Ale huby? Teraz? Keď je všetko ešte premrznuté alebo niekde i pod snehom? Predsa vieme, čo hovoria mykológovia o škodlivosti jedlých húb, ktoré premrzli. Huba, ktorá zmrzne a opäť rozmrzne, je náchylná na množenie baktérií a plesní a preto, aj keď bola jedlá, nie je na konzumáciu vhodná. Ale toto tvrdenie sa týka húb, ktoré rastú na zemi.

Ja vám chcem predstaviť  jarné  (i zimné), jedlé huby, ktoré rastú a parazitujú na stromoch. Majú nepekný odborný názov paratrofné. Tieto huby síce premrznú, niekedy aj pod snehovou perinou, ale vo chvíli, keď teplomer vylezie iba trochu nad nulu, sa prebudia, nasajú vodu a rastú ďalej.

Huby majú veľký význam pre náš organizmus. Obsahujú celý rad minerálnych látok, ako horčík, fosfor, zinok, selén, draslík vápnik a železo. Taktiež vitamíny A, vitamíny skupiny B ako riboflavín (B2) a niacín (B3), vitamín D, beta-glukány – tie posledných rokoch sú čoraz obľúbenejšie pre ich pozitívny vplyv na zdravie a posilnenie organizmu.

Zimné a jarné jedlé huby sa zbierajú na odumretých stromoch, z ktorých parazitujúca huba odoberá všetky živiny a preto sú tieto huby tak nabité prospešnými látkami pre naše zdravie. Všetku silu svojho hostiteľa (stromu) si od neho berú.
Keď sa na prechádzke lesom, najlepšie v okolí potokov, dostanete do miest, ktoré vyzerajú ako nekultivované (ja to nazývam divočina), tak sa dobre pozerajte, či tam nerastú bazy čierne. Môžete si tie stromy napozerať na jar alebo na jeseň, kedy sú typické svojimi voňavými kvetmi alebo na jeseň s čiernymi bobuľkami, z ktorých sa robia džemy alebo sa sušia na čaj.

Na odumretom dreve bazy čiernej rastie veľmi chutná, i keď na pohľad  čudesná huba, ktorá sa volá Uchovec bazový (česky Boltcovitka bezová) a jej ľudový názov je Judášovo ucho. Ten ľudový názov  vyšiel z legendy, že prvýkrát bola nájdená na strome, na ktorom sa obesil biblický Judáš. Tvarom i na dotyk naozaj pripomína ľudské ucho.

Miskovitá plodnica je veľká 3 až 12 centimetrov, jej farba je sivá, hnedá alebo fialkastá. Je rôsolovitá, po daždi pružná, v čase sucha chrupkovitá a tvrdá. Rastie v trsoch alebo jednotlivo, hlavne  na baze čiernej. Dá sa nájsť aj na agáte či iných listnatých stromoch, ale odporúčam ju trhať len z bazy.

Táto huba okrem toho, že je jedlá, je považovaná za liečivú. Obzvlášť sa odporúča pre ľudí s diabetom, keďže jej konzumáciou bolo pozorované znížené vstrebávanie cukrov z potravy, čo  ocenia i tí, ktorí sa snažia schudnúť. Veľmi významná schopnosť Judášovho ucha je jej protizrážanlivý (antikoagulačná) účinok. Podľa rôznych štúdií, konzumácia tejto huby znižuje riziko trombózy (krvných zrazenín), infarktu a pomáha v liečbe arteriosklerózy.
V Číne a Japonsku bola a dodnes je vysoko ceneným liečivom, rovnako ako vyhľadávanou potravinou. Používa sa i v Tradičnej čínskej medicíne.

Ako Judášovo ucho zbierame

Judášovo ucho sa dá zbierať celý rok. Avšak v lete len ťažko, v bujnej vegetácii, zbadáme na konároch túto hubu. Ako náhle nemá dostatočný prísun vlhkosti, sama vám ušetrí prácu a zoschne priamo na konári. Keď je vlhké počasie a zrážková činnosť je výdatná, tak ju nájdeme pekne mäsitú a volá na zimných hubárov už z diaľky.

Ako chutí

Huba nemá výraznú chuť ani vôňu, skôr je cenená pre zvláštnu, chrumkavú konzistenciu. Používa sa na obohatenie jedál prospešnými látkami pre naše zdravie, vlákninou a slúži na vytvorenie kontrastu v pokrme. Konzumácia Judášovho ucha je 2v1 – zdravé skutočné jedlo a prírodné liečivo.

Ako ju  spracovať

Čerstvú hubu, ktorú si chceme uchovať, môžeme veľmi jednoducho sušiť. Stačí ju očistiť od nečistôt a dať blízko tepelného zdroja. Ja na túto hubu ani nepoužívam sušičku, v zime porozkladám na papier na radiátor a do dvoch dní je huba usušená. Potom ju preložím do zaváracieho pohára a uzavriem.

Ako ju uchovávať

Sušené Judášovo ucho si môžeme  jednoducho uchovať na “horšie časy“. Usušené vydrží v uzavretom, najlepšie sklenenom pohári i dlhú dobu. Môžeme ju taktiež  usušenú rozmixovať v mlynčeku na kávu a prášok a používať ako korenie.

Ako ju pripraviť do jedla

Ak máme usušenú hubu, tak ju dáme pred kuchynskou úpravou do misky s vodou a necháme aspoň 2 hodiny “napučať“. Z vody ju vytiahneme a najlepšie nožničkami odstrihneme kúsky kôre, ktoré sa nám s hubou odtrhli pri zbere.
Ak máme hubu čerstvú, krásne mäsitú, tak tú nemusíme namáčať a len ju očistíme od zvyškov kôre. Najlepšie to ide nožnicami.
Takto očistenú hubu dáme do čistej vody a aspoň 15 min. prevaríme a scedíme.
Vodu, ktorá nám zostala, nevylievame. Môžeme ju piť ako čaj (má príjemnú sladkú chuť) alebo ju použiť v pripravovanom pokrme. Vo vode zostalo množstvo cenných látok, ktoré sa varom z huby vylúhovali.

Ako si môžme na nej pochutnať

Tu sa fantázii medze nekladú. Môžete ju jednoducho podusiť na cibuľke s vajíčkom. Ale dajte pozor, aby huba pri tom nevyskočila z panvičky :-). Na rozpálenom, napríklad prepustenom masle (ghi), bude plná vody poskakovať ako pri muzike. Judášovo ucho chutí vynikajúco v rizote alebo čínskych, vietnamských a japonských jedlách.

Pokrmy z tejto huby sú vždy  spojením zdravotných prínosov s kulinárskou lahôdkou.
Prajem dobrú chuť a veľa zdravia.

S úctou k prírode

PS: Ak by ste sa chceli dozvedieť o tejto hube viac informácii – ako si ju nepomýliť s inými druhmi podobných húb, ako ju spracovať a  uchovávať, ako využiť pre kulinárske účely a ako pre liečebné účely  – tak si môžete stiahnuť zdarma e-knihu  Na huby v zime? A prečo nie! >>