Divoké, jedlé byliny do každej rodiny

Mnohí sme sa jari už nevedeli dočkať. Zima nám dôkladne preverila našu imunitu. Obdobie bez čerstvého prísunu vitamínov a minerálov z ovocia a zeleniny je už dlhé a skleníkové produkty dovážané tisícky kilometrov,  neobsahujú ani zďaleka potrebné množstvo živín pre naše telo.

Kým však začnú v našich končinách rásť lokálne produkty, my si už môžeme nazbierať v prírode hojnosť vitamínov a minerálov v kvalite bio a k tomu zadarmo.

Divoké byliny sú prevencia pri predchádzaní zdravotných problémov. V dnešnej dobe zelenina aj ovocie majú (bohužiaľ) veľmi nízky obsah vitamínov, minerálov a ďalších prospešných látok. Vplyvom neustáleho šľachtenia sa kladie dôraz hlavne na veľkosť, sladkosť (u ovocia ale i u niektorej zeleniny) na úkor nutričných látok. Taktiež dovážanie potravín z veľkých diaľok a ich skladovanie neprispievajú k obsahu výživných látok. Väčšinou sa ovocie aj zelenina zbiera nedozreté a uchováva sa v chladiacich boxoch po dlhú dobu.

Podľa oficiálnych správ WHO (svetová zdravotnícka organizácia) v súčasnosti v bežnom prostredí chýba ľuďom v bežne dostupnej strave 50% vitamínov a 60% minerálov!
Je to tiež jedna z príčin, prečo máme stále častejšie zníženú imunitu a trpíme civilizačnými chorobami.
Najjednoduchší a veľmi efektívny spôsob, ako zaistiť prísun dôležitých vitamínov, minerálov je konzumácia divokých, jedlých bylín.
Tieto byliny okrem toho, že sú vitálne (museli si vybojovať „svoje miesto na zemi“ bez akýchkoľvek postrekov, ošetrenia a umelého zavlažovania), obsahujú salvestrol, látku, ktorú si rastliny vytvárajú na svoju obranu pred napadnutím patogénnymi mikroorganizmami a hmyzími škodcami. Salvestrol je dôležitá látka, ktorá hrá veľkú úlohu v obranyschopnosti tela pred rakovinovým bujnením.
Salvestrol sa nachádza len v nechemicky ošetrovanom ovocí a zelenine!!! 100% to platí pre divoké, jedlé byliny.

Medzi prvé jarné bylinky, ktoré nájdeme i v mestských parkoch, patrí:

Cesnak zvláštny (Česnek podivný)

táto bylinka je veľmi zaznávaná. Stojí v tieni svojho „staršieho brata“ – medvedieho cesnaku. Rozdiel medzi nimi je len v tvare jeho listov, tie sú lesklejšie, užšie a kopijovité.  Rastie približne o mesiac skôr ako medvedí cesnak, preto sa ponúka ako prvé doplnenie výživných látok pre telo. Má významné zdravotné účinky. Okrem toho, že podporuje trávenie, chráni pečeň pred toxickými látkami, znižuje hladinu cholesterolu a pôsobí antimykoticky, antibakteriálne a protizápalovo.

Využitie: mladé lístky sú v surovom stave najlepšie do šalátov alebo na chlieb s maslom. Používa sa do nátierok alebo sa dá urobiť z neho pesto či jednoducho sfermentovať.

Tip: nasolené listy (2% soli z hmotnosti, soľ bez jódu, najlepšie himalájska) natlačíme do zaváracieho pohára. Stlačením sa pustí z listov šťava. Natlačené listy zaťažíme pohárom s menším obvodom, tak aby zo šťavy nevykukovali žiadne listy. Takto „naložený“ pohár necháme pri izbovej teplote 4-5 dní. Kontrolujeme, aby tekutina izolovala nasolené a natlačené listy. Po 5. dňoch, kedy prebehne fermentácia, máme hotovo. Uložíme na chladné miesto. Máme fermentovaný cesnak zvláštny, ktorý vydrží až do ďalej jari:-).

Blyskáč jarný (Orsej jarní)

je 6-15 cm vysoká vytrvalá bylinka, ktorá tvorí veľké zelené „koberce“. Srdcovité listy blyskáče vyrastajú zo zeme veľmi skoro na jar a začínajú kvitnúť už začiatkom apríla. Blyskáče  „na surovo“ sa zbierajú len pred zakvitnutím. Keď sa objavia žlté kvietky, tak konzumácia lístkov je pre organizmus dráždivá. Avšak varom sa jeho dráždivé účinky stratia.

Využitie: mladé lístky pred zakvitnutím sú v surovom stave najlepšie do šalátov a smoothie. Uvarené sa pripravujú ako polievky alebo prívarky. Chuť uvareného blyskáča  sa podobá špenátu. Blyskáč je po zime vynikajúci zdroj vitamínu C.

Tip: Blyskáče oceníte nadrobno posekané v nátierke napríklad z čerstvého tvarohu. Rýchlo podusený  na cibuľke a rozmixovaný so smotanou je náhradou za špenát, ktorý ešte v tomto období čerstvý nerastie.

Žihľava dvojdomá (Kopřiva dvoudomá)

je bylinka, ktorá sa zbiera celoročne. Jedná sa o jednu z najbohatších zdrojov minerálnych látok medzi rastlinnými potravinami. Na jar je viac „chlpatá“ a lístky sú zo spodnej strany jemne do fialova.

Žihľava má vysoký obsah železa, preto sa odporúča pre ľudí trpiacich anémiou (nedostatkom železa).  Má vysoké množstvo vitamínu C a D a je zásobárňou minerálnych látok ako horčík, vápnik, draslík.
Nepríjemné pálenie spôsobuje zmes histamínu, acetylcholínu a serotonínu, ktorý sa nachádza v malých dutých chĺpkoch na povrchu rastliny. Tie  sa dotykom ľahko zlomia, zachytia sa na koži a začnú vylučovať vyššie spomínanú zmes. Histamín podráždi našu kožu, acetylcholín vyvolá pocit pálenia a serotonín ešte zvýši účinnosť oboch látok.

Tip: Ak chcete ochutnať žihľavu priamo v prírode, tak zrolujte jej lístky a silno stlačte, takýto kornútok môžete dať smelo do úst a nebudete sa musieť báť popŕhlenia. Pocit pálenia môžete odstrániť prejdením napr. valčeka po listoch alebo sparením (tam však sa už pripravíme o vitamín C, ktorý sa teplotou stráca).

Využitie: vynikajúci a všetky prospešné látky zachovávajúci, je vodný macerát (hrsť žihľavy na cca 8 hod zaliať studenou vodou a nechať pri izbovej teplote vymacerovať) alebo do smoothie, kde sa v kombinácii napríklad s jablkom alebo banánom stratí jej zemitá chuť.

Tip: vynikajúce sú žihľavové chipsy – listy žihľavy v miske obalíme olivovým olejom, pridáme napr. lahôdkové droždie Tebi, červenú papriku, kurkumu, … a rozložíme na plech. Vkladáme do rozhorúčenej trúby na 180° na 10 min.

Púpava (Pampeliška)

je niekoľko druhov v prírode. Všetky sú jedlé a zdraviu prospešné. Prvé sa objavujú listy, ktoré majú horkú chuť.  Horká chuť  pomáha tráviť a vstrebávať živiny z jedla. Všetky horké byliny napomáhajú pečeni k jej správnej funkcii, preto nebráňme sa horkým bylinám. Púpava je bohatá na vitamíny A, B, C a D, obsahuje aj betakarotén, ďalej kremík, draslík, vápnik, železo a mnoho minerálnych látok. 

Využitie: Mladé púpavové listy predstavujú základ jarných šalátov. Kvety i listy púpavy sa dajú použiť do smoothie, Z púpavy môžete jesť aj kvety a stvol (koreň tiež). Kvety spestria každý šalát. Keď ich zjeme bez zelených častí, budeme cítiť jemnú medovú sladkosť. Stvol má horkú chuť. V starých herbároch udávajú, že žuvanie stvolu púpavy pomáha pri žalúdočných problémov.

Tip: kto nemá rád horké, stačí nakrájané listy púpavy vymiešať s jedlým olejom. Horkosť sa zjemní a stane sa prijateľná.  Kvety naložené do medu na niekoľko týždňov  a potom precedené cez plátno sú vynikajúca zdravá dobrota.

Pľúcnik lekársky (Plícník lékařský)

nájdeme najmä vo vlhkých a tienistých lesoch, na ich okrajoch, v krovinách, ale občas aj na lúkach. Kvety pľúcnika v priebehu času menia farbu. Spočiatku sú ružovo červenej farby, staršie kvety sú modro fialové. Kvitnú od marca do mája. Jeho kvety oživia každé jedlo. Už podľa názvu je pľúcnik  vhodná bylina na choroby dýchacích ciest. Zbierajú sa zdravé, nepoškodené listy alebo aj celý nadzemný výhonok.

Využitie: nemusíme vždy robiť len čaj. Kvety pľúcnika môžeme naložiť do studenej vody a nechať macerovať. Ráno precedíme a pijeme ako zdravú vodu. Kvety môžeme použiť na ozdobu koláčov, pudingov a iných pokrmov.

Z čerstvej i usušenej rastliny môžeme robiť  čaje, odvary alebo inhalačné zmesy. Ocenia to hlavne astmatici a fajčiari.  Pľúcnik nie je vhodný pre malé deti,  dojčiace a tehotné ženy. Mierne zvyšuje zrážanlivosť krvi, preto nie je vhodný ani pre ľudí, ktorí majú vysokú sedimentáciu.

Tip: Do šalátov či prívarkov môžeme použiť aj listy, napriek tomu, že sú trochu chlpaté. Chutia jemne ako uhorka.

Podbeľ lekárský (Podběl lékařský)

nájdeme často krát na násypoch, priekopách, poliach. Má rád hlinitú a mierne vlhkú pôdu.
Jeho žlté kvety sú skvelým liekom na kašeľ. Zbierajú sa ako kvety tak i listy. Obsahuje vitamín C. Listy obsahujú viac účinných látok ako kvety, preto ak chceme robiť čaj, tak ideálne  zo zmesi kvetov a listov.

Využitie: Výborne chutí v jarných šalátov. Kvety môžeme použiť na ozdobu kaší, pudingov a iných pokrmov.

Podbeľ by sa mal užívať opatrne a maximálne 2 týždne v kuse. Obsahuje totiž alkaloid, ktorý rastlinu chráni pred škodlivým hmyzom, ale u človeka môže poškodzovať pečeň. Taktiež nie je vhodný pre tehotné a dojčiace ženy. 

Tip: žlté kvety môžete natlačiť do pohára a zaliať medom. 4-5 týždňov nechať macerovať a potom scediť. Takýto „podbeľový“ med je balzám na zimné chrípky a nachladnutia. Vydrží neskutočne dlho (ak sa dovtedy nespotrebuje :-). Med je najlepšia a hlavne najzdravšia konzervačná látka.

Pažítka divoká

je znateľne tmavšia než tráva, rastie v trsoch a má úzke a duté stonky. Od klasickej pažítky, predávanej v obchodoch, aj od tej zo záhradiek, sa líši na pohľad len tým, že nie je tak mohutná, a tiež chuťou – je jemnejšia a veľmi aromatická.
Obsahuje veľké množstvo C vitamínu (3x viac než rovnaké množstvo citrónu), vitamíny B1 a B2, karoten, éterické oleje, železo, vápnik, fosfor, síru a ďalšie stopové prvky.
Pre náš organizmus má množstvo priaznivých účinkov – okrem toho, že podporuje chuť do jedla, pôsobí antibakteriálne, pomáha pri problémoch s trávením, znižuje krvný tlak a má protisklerotické účinky.
Je jednou z prvých jarných, divokých, jedlých bylín, ktoré nájdete v lese už od konca februára (února).
Keď si ju zaradíte do jedálničku, určite predídete jarnej únave a podporíte svoju imunitu, ktorá je po zime často krát oslabená.
Využitie: Najlepšie je konzumovať lesnú pažítku úplne čerstvú, ale nie je problém si ju uchovať po celý rok. Stvoly pažítky stačí pokrájať na menšie kúsky a skladovať v mrazničke.
Divoké, jedlé byliny majú pozitívny vplyv na naše zdravie.  Cielene môžete využiť jednodruhové použitie niektorých, napríklad vo forme čaju, inhalácie alebo obkladov. Veľmi chutné sú však čaje zmesové, kde využijete synergiu zdravotných prínosov viacerých druhov.
Iné druhy, z ktorých čaje nie sú vhodné (pažítka, cesnak) využite v každodennom jedálničku.

 

Sama uprednostňujem „surový“ spôsob konzumácie bylín z toho dôvodu, že všetky látky zostanú v pôvodnej forme. Preto ideálne si divoké byliny (kvety, listy) v období, kedy kvitnú a pučia, dopriať v čerstvom stave. Keď si chcete ich účinky udržať aj v neskorších mesiacoch, tak odporúčam ich zalievať do medu a nechať ho v ňom  macerovať. V mede bylinky vydržia rok i dlhšie, ak budú potopené celé, tak nesplesnivejú ani sa nepokazia. Ja mám bylinky zaliate ešte z minulého roku:-). Samozrejme ďalšou alternatívou je sušenie, taktiež veľmi prospešná forma uchovania si týchto prírodných darov.

Divoké, jedlé byliny sú  najhodnotnejší zdroj  výživy aký v prírode nájdeme. Obsahujú komplex minerálov, vitamínov a stopových prvkov v množstve omnoho väčšom než porovnateľné množstvá konvenčných  rastlinných  produktov.
Prajem Vám, aby ste našli radosť v zbieraní a konzumácii týchto pokladov.

S úctou k prírode,

PS: Ak sa budete túlať v prírode, tak nepozerajte len pod nohy, ale zdvihnite svoj pohľad vyššie. Na stromoch rastú tiež liečivé dary prírody. Konkrétne napríklad chutná, jedlá huba s ľudovým názvom Judášovo ucho. Ak ju ešte nepoznáte a chceli by ste, tak si o nej môžete prečítať. Napísala som o nej malú knižku. V elektronickej podobe si ju  môžete stiahnuť tu.

Zlata Heczková
Mojou témou je zdieľanie povedomia o liečivých daroch prírody - pre tých, ktorí chcú riešiť zdravotné problémy prírodnou cestou. Hrdo sa hlásim k dvom e- knihám, ktoré som napísala o daroch prírody, ktoré sa dajú využiť pre upevnenie zdravia. Jedna sa zaoberá medicinálnou hubou Judášovo ucho - kde ju hľadať a ako ju spracovať tak, aby táto vitálna huba pomohla pri zdravotných problémoch. A druhá je o fermentovaných nápojoch, ktoré upravujú náš mikrobiom a tým pomáhajú podporiť imunitu. Obe knihy nájdete v menu pod označením ZDARMA. Viac o mne si prečítate tu >>
Komentáre

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Vaše osobní údaje budou použity pouze pro účely zpracování tohoto komentáře.