Sírovec- chutná, jedlá huba s prínosom pre zdravie

Sírovec žltooranžový (Laetiporus sufphureus) je drevokazná, jedlá huba s významným prínosom pre naše zdravie.
Rastie v prírode od mája až do októbra. Nie je to huba, ktorú nájdete na zemi. Sírovec rastie o niekoľko decimetrov, bohužiaľ i metrov, vyššie – na stromoch.

Sírovec nájdete v lese ale aj mimo neho,  v parkoch na listnatých stromoch, napríklad na duboch, topoľoch či vŕbach.
Prekvapí vás i v záhradách, kde rastie na ovocných stromoch a na ich odumretých pňoch a kmeňoch.
Rastie tiež na agáte a na tise. Tu sa však zberu vyhnite. Kôra agátu i tisu je jedovatá a preto zber žiadnej huby sa z týchto stromov neodporúča.

Huby rastúce na stromoch majú odborný názov paratrofné.
Tieto huby žijú na úkor hostiteľa – stromu, z ktorého parazitujúca huba odoberá všetky živiny.

Paratrofné huby majú veľa prospešných látok pre naše zdravie.
Všetku silu svojho hostiteľa – stromu, si berú od neho.

Huby vôbec majú veľký význam pre náš organizmus.
Obsahujú celý rad minerálnych látok, ako horčík, fosfor, zinok, selén, draslík vápnik a železo. Taktiež vitamíny A, vitamíny skupiny B ako riboflavín (B2) a niacín (B3), vitamín D, beta-glukány – tie posledných rokoch sú čoraz obľúbenejšie pre ich pozitívny vplyv na zdravie a posilnenie organizmu.

Jedna z najznámejších paratrofných jedlých, chutných a s nesporným účinkom pre naše zdravie, je huba Uchovec bazový (česky Boltcovitka bezová). Poznáme ju pod ľudovým názvom Judášovo ucho. Viac o tejto hube si môžete prečítať v článku, ktorý som napísala: Na huby v zime? A prečo nie!

Ako Judášovo ucho tak i sírovec si nemôžete spliesť so žiadnou jedovatou hubou. Jasne oranžová farba tejto huby vám jednoznačne napovie, že sa jedna o sírovec žltooranžový.
Vo vyšších polohách možno stretnúť ešte jeho dvojníka, sírovec horský, ten rastie výhradne na smreku či smrekovci. Je taktiež jedlý.
Sýtou farbou sú typické najmä mladé plodnice, u starších exemplárov farba bledne, stáva sa krémovejšou.
Plodnice sírovca rastú v trsoch, na zber sú  najvhodnejšie menšie mladé, intenzívne sfarbené plodnice s priemerom 20 až 30 cm.
Mladé plodnice sú veľmi chutné a ľahko sa upravujú.

Niekedy sírovec rastie vo výškach a vtedy si hubári nosia so sebou do lesa rebrík. Áno, čítate správne. S rebríkom na huby :-).

Sírovec rastie na strome veľmi rýchlo. Do veľkosti 30-40 cm je schopný narásť za 10-12 dní. Môže vážiť až niekoľko kilogramov. Sú doložené trsy sírovca o váhe až 45 kg. Tu môžete vidieť ako rýchlo sírovec rastie.

Mladá plodnica sírovca je mäkká a poddajná, nie je výrazne vláknitá a zároveň je dostatočne šťavnatá a aromatická.
Otestujte ju nožom, pokiaľ do nej ľahko zájde, jedná sa o hubu vhodnú na zber. Taká huba kuchynskou úpravou ľahko zmäkne a pochutnáte si na nej.

Sírovec v kuchyni:

Medzi hubármi orientujúcimi sa na zber drevokazných, jedlých hub prevláda názor, že sírovec je najchutnejší z ovocných stromov. Mala som možnosť porovnať jedlá zo sírovca z rôznych druhov stromov, ale netrúfam si toto tvrdenie ani potvrdzovať ani vyvracať.
Vždy záleží od úpravy pokrmu a pôvod z akého stromu (okrem agátu, z toho nezbierať) bol získaný, vôbec neriešite.

Ako chutí

Chuť tejto huby  je kyslastá, niekomu pripomína chuť kuracieho masa. V anglicky hovoriacich zemiach nazývajú sírovec chicken of the woods (voľne preložené kura z lesa).
Táto huba je skvelou náhradou mäsa takmer v každom jedle.
Je to jedna z najchutnejších húb, ktorá je plná prospešných látok pre naše zdravie ako minerálov, vitamínov, beta-glukánov, vlákniny. Konzumáciou sírovca žltooranžového máme 2v1 – zdravé skutočné jedlo a prírodné liečivo.

Príprava:

Sírovec rozoberte na jednotlivé častí oddelením plodníc. Vyberajte len mladé a mäkké. Môžete nechať pred úpravou cez noc odstáť v mlieku, ale nie je nutné.

Nakrájajte ho na tenké plátky a môžete povariť 15 minút v osolenej vode alebo v bujóne. Ak je plodnica mladá, povarenie nevyžaduje.
Potom už s ňou zaobchádzajte ako s kuracím mäsom.

Najčastejšie sa spracováva ako rezeň, obalí sa v trojobale a usmaží. Výborný je aj v gulášoch a omáčkach, ľahko do seba nasiakne všetky chute pripravovaného pokrmu.

Dobre si rozumie tiež so smotanou a korením kari. Známy kuchár Jamie Oliver z neho v jednom zo svojich relácií varil Stroganoff.

Konzumácia pokrmov zo sírovca predstavuje pre naše zdravie nemalý prínos.

Sírovec na liečebné účely:

O sírovec žltooranžový sa nezaujímajú len hubári, ale aj vedci v oblasti farmaceutického priemyslu.

Pri pokusoch na myšiach v skúmavke sa totiž zistilo, že extrakty z tejto huby sú schopné potlačiť alebo úplne zastaviť rast nádorových buniek.[3]

Existuje nádej, že by sírovec mohol v budúcnosti pomáhať pacientom s rakovinou žalúdka, pľúc, prsníka i kože[3]

Okrem toho sa táto pozoruhodná huba pomáha pri liečbe rôznych zápalov a kvasinkových infekcií [1].

Experimentálne bolo napríklad preukázané, že výťažky zo sírovce pôsobia proti črevnej baktérii E. Coli alebo proti kvasinke Candida albicans[1].

Huba taktiež vykazuje antibakteriálne účinky proti zlatému stafylokokovi Staphylococcus aureus.[2]

Vedecky boli preukázané aj imunostimulačné a  protirakovinové účinky.[3]

Táto huba obsahuje látky, ktoré majú pozitívny vplyv na pečeň. Látky, ktoré sírovec obsahuje sa využívajú pri liečbe cukrovky a problémoch s pankreasom.[4]

Sírovec produkuje enzým, ktorý spôsobuje rozklad tukov, vo farmaceutickom priemysle sa využíva v prípravkoch na chudnutie.

Drevokazným, paratrofným hubám a ich liečivým účinkom sa venuje známy americký mykológ Paul Stamets.

Odvar zo sírovca

Na samoliečbu sa používa sírovec žltooranžový  čerstvý. Používa sa odvar, ktorý sa pripraví povarením cca 100 g čerstvej huby v 1/2 litra vody po dobu 20 minút. Po scedení a ochutení sa pije ako čaj.

Tinktúra zo sírovca

Huba na terapeutické účely sa používa aj vo forme tinktúry. Na drobné kúsky nakrájaná huba sa zaleje minimálne 60% alkoholom. Nechá sa na tmavom mieste macerovať a každý deň sa pretrepe. Minimálne po 4.týždňoch sa tinktúra zlieva a používa na liečebné účely.

Prášok zo sírovca

Sírovec usušený v sušičke pomelieme na prášok a uchovávame v sklenenom uzatvárateľnom pohári. Užíva sa k liečebným účelom priamo na na lyžičke alebo rozpustené vo vode a nalačno.

Prajem vám veľa šťastia pri hľadaní tejto huby. Má nielen zdravotné benefity ale je to i kulinárska lahôdka.

S úctou k prírode

PS: A ak by vás zaujímala i iná, parazitná, jedlá a medicinálna huba, tak mám tu pre vás tip: Judášovo ucho.
Je to huba, ktorá rastie v našej prírode i v zime. Ako si ju nepomýliť s inými druhmi podobných húb, ako ju spracovať a  uchovávať, ako využiť pre kulinárske účely a ako pre liečebné účely  – tak si môžete stiahnuť zdarma o nej e-knihu  Na huby v zime? A prečo nie! >>

Zdroje:[1] The edible mushroom Laetiporus sulphureus as potential source of natural antioxidants International Journal of Food Sciences and Nutrition[2] Antioxidant and antimicrobial activities of Laetiporus sulphureus (Bull.) Murrill sciencedirect.com[3] Lectin from Laetiporus sulphureus effectively inhibits angiogenesis and tumor development in the zebrafish xenograft models of colorectal carcinoma and melanoma Int. Journal of Biological Macromolecules[4] Hypoglycemic Effect of Polysaccharides Produced by Submerged Mycelial Culture of Laetiporus sulphureus on Streptozotocin-induced Diabetic Rats  [2010]