Živica – v nej je ukrytá sila stromu

Bolia Vás zuby, mávate afty alebo na druhých vidíte, že sa odťahujú, lebo máte nepríjemný pach z úst?

Na prechádzke lesom môžete nazbierať veľa liečivých vecí. Jednou z nich je ŽIVICA (česky PRYSKYŘICE) zo stromu. Je to v lete tá lepkavá hmota na strome, ktorú keď si nevšimnete a opriete sa, tak máte zničené oblečenie. Najčastejšie v prírode uvidíte živicu na ihličnatých stromoch  –  smrekovú, borovicovú. Ale živicu produkujú i ovocné stromy.

Živica  prirodzene chráni stromy pri poranení kôry či dreva. Aby sa pri poškodení nedostali do vnútra stromu baktérie, na mieste poranenia, začne vytekať miazga – živica a tá uzavrie ranu a postará sa o jej dezinfekciu.  Živica taktiež chráni strom proti hmyzu. Keď  vnikne hmyz pod kôru, začne v poškodenom mieste vytekať prúd lepkavej, žltej tekutiny, ktorá sa postará o to, aby agresívnemu hmyzu zalepila dýchacie otvory a prilepila ho bez možnosti ďalšieho ničenia.  Zdravé stromy sú tak schopné brániť sa napadnutiu rôznym druhom „narušiteľov“ a používajú živicu ako svoju obranu.

Živica sa používala už v starovekom Egypte, kde slúžila ako prostriedok na balzamovanie múmií. Ako liečebný prostriedok  ju poznali v Indii a využívali jej protizápalové, analgetické a upokojujúce účinky.
V nedávnej minulosti sa živica používala na výrobu pochodní vďaka jej veľmi vysokej horľavosť.
Možno ste sa stretli i so skamenenou živicou pravekých stromov či už v podobe kopálu alebo jantáru. Kopál sa dnes používa na výrobu lakov a lepidiel a jantár je využívaný najmä v šperkárstve.
Naproti tomu mäkšia živica, ktorá obsahuje esenciálne oleje, sa využíva pri výrobe liečiv a kadidla.
Určite ste počuli o kalafune, ktorá je neodmysliteľnou pomôckou u sláčikových nástrojov. Kalafuna vzniká zahriatim a následne schladením čerstvej živice.
Elektrotechnickí nadšenci živicu  používajú pri spájkovaní.

Využitie živice je naozaj rôznorodé, ale pre nás má význam hlavne v oblasti prínosu pre zdravie. Keďže živica primárne chráni strom od bakteriálneho poškodenia, táto vlastnosť živice je využívaná i v oblasti prírodného liečenia.

Živica je  liek stromu, ktorým si sám lieči svoje rany.

A tieto schopnosti je možné využiť aj u človeka.

V zime a na jar, keď teploty nie sú tak vysoké a živica je tuhá, sa zbiera najlepšie. Tuhá živica ide zo stromu odstrániť jednoducho, môžete použiť  nožík, prípadne malú sekerku. V lete je živica naopak mäkká a jej zber zo stromu je nepríjemne lepkavý:-). Najviac živice sa dá u nás nájsť na smrekoch.

Ako využiť živicu?

Živicu nemusíte vôbec spracovávať. Ak sa necítite na výrobu masti, môžete živicu žuvať hneď v lese ako žuvačku. Nevýhodou je, že zalepí zuby a ústnu dutinu a nie ľahko sa jej  zo zubov zbavíte. Avšak zdravotné benefity prebíjajú nepríjemný lepkavý povlak zubov.
Žuvanie živice je veľmi stará záležitosť. O žuvaní živice sú zmienky už 7000 rokov pred Kristom. Už v tých dobách poznali, že to, čo môže liečiť strom, to môže liečiť aj ľudí.
Živicu odlúpnete zo stromu, ale vždy vyskúšajte žuvať najprv len malý kúsok. Silice v živici by mohli citlivejších ľudí alergizovať. Preto na malom kúsku živice si overte, že Vás živica nealergizuje. Potom ju môžete žuvať alebo ešte lepšie, ako homeopatické lieky, nechať pôsobiť voľne pod jazykom.  Chuť živice je zvláštne horká, ale dá sa na to krásne zvyknúť. Žuvaním živice si dezinfikujete ústnu dutinu. Pomáha aj pri aftách alebo pri bolestiach  zubov.

Ak chcete živicu používať sofistikovane:-), tak najjednoduchšia forma je tzv. smolná masť. Tá sa používala v našich krajoch od nepamäti na čokoľvek, čo bolo v tele zapáleného – od rozbitého kolena, zapáleného  nechtového lôžka, boľavých zubov, prasknutých piat, popraskaných rúk, záderov, omrzlín, rezných a iných rán všetkého druhu, akné až po vredy a plesne na nohách. S úspechom sa masť používala aj na zvieratá. Dokonale vyčistila a zahojila všetko. V minulosti sa v silu stromov veľmi verilo.

Na masť budete potrebovať:                        

• 500 ml olivového oleja
• 200-300 g smrekovej živice
• 3 ks čerstvej halúzky smrekového ihličia (môže ale nemusí)
• 100 g včelieho vosku

Postup:

• Olivový olej zahrejte, nesmie však variť. Ideálne je použiť potravinársky teplomer. Teplota by mala byť max 80⁰C.  Keby olej varil a do toho by ste pridali živicu, tak vyšľahnú plamene, lebo je to veľmi horľavá surovina.
• Ako náhle je teplota oleja okolo 80⁰C, pridajte živicu, ak máte ihličie (nemusí byť) a včelí vosk.
• Pomaly miešajte, kým sa živica v oleji nerozpustí. Tento proces neurýchlite, trvá to i pol hodiny.
• Keď je všetko  rozmiešané (halúzky ihličia plávajú vo voňajúcej tekutine), hrniec odstavíte a necháte do druhého dňa lúhovať.
• Druhý deň opäť asi pol hodinu zahrievajte a nechajte lúhovať.
• Opakujte ešte 2 x – rozohriať všetko do tekutého stavu, stále miešať a nechať vychladnúť. Dohromady 4 dni za sebou zakaždým zohriať, rozmiešať a nechať vychladnúť a do ďalšieho dňa lúhovať.
• Nakoniec sa rozohriata hmota precedí cez plátienko alebo bavlnenú plienku a preleje do nádoby alebo jednotlivých téglikov.

Hotovú masť stačí uchovávať pri izbovej teplote.

Účinky masti:

• Hojí a regeneruje.
• Napomáha a urýchľuje liečbu zápalov
• Pomáha pri liečbe zle sa hojacich a otvorených rán
• Ničí mykózu nechtov a pomáha pri zarastaní nechtov
• Zmierňuje nepríjemné prejavy ekzémov a lupienky
• Stará sa o suchú pleť
• Má antibakteriálne a antimykotické účinky
• Pomáha k regenerácii poškodených buniek a tkanív.

S úctou k prírode

PS: Ak sa budete túlať v prírode, tak nepozerajte len pod nohy, ale zdvihnite svoj pohľad vyššie. Na stromoch rastú tiež liečivé dary prírody. Konkrétne napríklad chutná, jedlá huba s ľudovým názvom Judášovo ucho. Ak ju ešte nepoznáte a chceli by ste, tak si o nej môžete prečítať. Napísala som o nej malú knižku. V elektronickej podobe si ju  môžete stiahnuť tu.