Oxidovaný čaj – návod pre samoukov

Premýšľali ste niekedy o tom, prečo niektoré druhy ovocia a zeleniny začnú po rozkrojení alebo otlčení hnednúť? Ide o proces, ktorý sa nazýva oxidácia.
Pomocou oxidácie si môžeme doma ľahko vyrobiť čaje podobné tým pravým čiernym. Avšak chuťovo bohatšie a hlavne budú zo zdroja, ktorý poznáme (eliminujeme riziko kontaminácie napr. ťažkými kovmi, či inými nevhodnými látkami v procese výroby). A skutočným prekvapením budú rôznorodé chute a zaujímavé vône.

V tomto článku sa dozviete ako sa pripravuje oxidovaný čaj z kvietkov orgovánu, ktorý má nádherne karamelovú chuť. Podávaný za zimných večerov je pohladením duše.
Ale výborné sú oxidované čaje i z kvietkov agátu, divokej višne, ruže vráskavej alebo listov maliníka, černice, čučoriedky či orecha. Postup výroby oxidovaného čaju je vždy rovnaký.  Ideálne je vyskúšať niekoľko rôznych variácii a potom zostať len pri tých obľúbených.

Možno to znie komplikovane, ale v skutočnosti je to celkom intuitívny proces, ktorý pripomenie, aké je príjemné spomaliť a trochu sa ponoriť do prírody… a do vône čerstvých kvietkov a lístkov.

1. Zbieranie orgovánu – prvý krok, ktorý naladí

Začneme jednoducho – vyberieme sa do prírody a nazbierame zdravé, čisté a suché strapce orgovánu.

2. Kvietky oberieme zo strapca – druhý krok, skoro meditačný proces

Vôňa orgovánu pri oberaní kvietkov je tak opojná, že máme chuť sa v nej stratiť :-).

3. Pozor! – tretí až šiesty krok má 2 možnosti:

🔶 Možnosť A
pripravujeme oxidovaný čaj z kvietkov alebo lístkov v období, kedy vonkajšia teplota šplhá nad 30°C alebo máme solárne panely na streche či spotreba elektriny/plynu nás netrápi:-).
🔶Možnosť B
Pripravujeme oxidovaný čaj na jar, kedy vonkajšia teplota je okolo 20°C a účty za elektrinu /plyn nám spôsobujú vrásky na čele.
Na oxidáciu totiž potrebujeme dlhodobé teplo a na jar alebo v chladnejšom počasí by sme museli použiť aspoň 4-5 hodín rúru na 50°C.

V prípade A:  
3A, Zavädnutie – fáza, keď čaj „vydýchne“

Kvietky rozložíme na podložku do tieňa a necháme ich trochu zvädnúť – dáme šancu i chrobáčikom, aby mohli zmeniť svoj príbytok. Po tomto čase sa stanú lístky mäkšie, poddajné a pripravené na ďalší krok. Navyše začnú jemne voňať, čo je už samo o sebe zážitok.

4A, Pokrčenie – jemné narušenie štruktúry

Aby sa mohla spustiť oxidácia, je potrebné narušiť bunky kvietkov – a to úplne jednoducho: pokrčíme ich v dlaniach. Tak, akoby sme ich chceli trochu zohriať. Žiadne drvenie ani trhanie – len také mäkké, pomalé krúženie. Kvietky sa tým krásne „otvoria“ a začnú pracovať.

5A, Vložíme do skleneného pohára a zatvoríme

Kvietky natlačíme do skleného pohára – nie úplne na prasknutie, ale celkom natesno.

6A, Oxidácia v rúre – začína mágia

Zatvorený pohár dáme do rúry na 50°C a čakáme, kým všetky kvietky nezmenia farbu – zhnednú (môže trvať i niekoľko hodín, závisí od veľkosti pohára)

V prípade B:
3B, Uloženie v tkanine alebo papieri do mrazničky

Kvietky orgovánu uložíme do mrazničky, keďže nechceme plytvať energiou/ plynom na proces oxidácie a budeme čakať na letné, horúce dni.

4B, S trpezlivosťou čakáme na krásne slnečné dni

Čakáme na dni, kedy teploty šplhajú nad 30°C, čo určite nebude problém ani toto leto.

5B, Vyberieme kvietky z mrazničky a narušíme

Keď prídu konečne horúce, slnečné dni, vyberieme kvietky z mrazničky a narušíme ich poklepaním paličkou na mäso alebo valčekom na cesto cez tkaninu/ papier, v ktorom boli uložené.

6B. Oxidácia na slnku – začína mágia

Kvietky, ktorým sme narušili štruktúru, natlačíme natesno do skleného pohára a zatvoríme.

Pohár postavíme na slnečné miesto – ideálne niekam na okno, kde je cez deň teplo.

Počas 24 až 48 hodín sa listy zaparia, zvlhnú, zhnednú a začnú neuveriteľne voňať – niečo medzi sušeným ovocím, medom a letom.
Poznámka: pri kvietkoch agátu, ruže vráskavej, alebo lístkov bylín nemusíme očakávať tmavú, hnedú farbu, mnohé z nich zmenia len pigmentáciu a zostanú v tóne a farbe, v akej sme ich zbierali.

7. Sušenie – zastavenie procesu spoločné pre možnosť A i možnosť B

Keď sú kvietky krásne hnedé, mäkké a voňavé, rozložíme ich na podložku a necháme preschnúť.
Sušíme tak dlho, aby kvietky boli úplne suché a krehké.

8. Zrenie – keď čaj dozrieva 

Keď sú oxidované kvietky vysušené, vložíme ich  do skleného pohára, dobre uzavrieme a uložíme na tmavé, suché miesto.
A teraz prichádza tá časť, kde sa treba obrniť trpezlivosťou – čaj sa totiž oplatí nechať „dozrieť“ aspoň pár týždňov, ideálne až 2 mesiace.
Počas tohto obdobia sa chute zjemnia, horkosť sa vyváži a výsledok bude stáť za to.

Výsledok?

Vlastnoručne pripravený oxidovaný čaj, ktorý chutí inak než akýkoľvek z obchodu. Je v ňom kúsok slnka, dotyku, trpezlivosti a aj vône dňa, keď ste ho vyrábali.
A verte mi – keď si ho zalejete, bude to zážitok. Jedinečný.
Ak vás to láka, skúste to tiež. Je to ako alchýmia a krásny rituál dokopy.
Nie je to len celé o výrobe nápoja – je to o spomalení, dotyku s prírodou a vnímaní premeny.
Prajem vám dobrú chuť a veľa zážitkov s oxidovanými čajmi.

S úctou k prírode,